Plocha priemyselných a skladových hál v Česku prekoná v júni hranicu 10 miliónov m2

„Tretím trendom je rastúca pridaná hodnota nájomcov v kľúčových projektoch. Nejde o, ľudovo povedané, výrobne, ale prevádzky unikátne svojim zameraním alebo napojením na vysoké školy, aplikovaný výskum či inovácie,“ konštatuje Jakub Holec, riaditeľ 108 AGENCY. A dokladá to na príklade prvého viacposchodového logistického hubu Amazonu v Panattoni Parku Kojetín, ktorý vzniká na mieste bývalého cukrovaru, alebo na investícii 4,5 mld. Kč americkej firmy Ball do nového závodu na výrobu recyklovateľných plechoviek v Panattoni Pilsen Digital Park v Plzni.

Práve výroba zohráva v dopyte po industriálnych priestoroch stále veľmi významnú úlohu. Na celkových prenájmoch sa podľa kvalifikovaného odhadu 108 AGENCY podieľala od začiatku roka 2021 do konca marca tohto roku 25 %. Výrobné alebo technologické firmy figurujú aj v nájomnom mixe priemyselných parkov, vďaka dokončeniu ktorých dochádza v ČR k prekonaniu hranice 10 mil. m2 prenajímateľných plôch. Ide menovite o VGP Kladno (hala B), Urbanity Park Tachov (hala Gama), VGP Park Olomouc (hala F1), CTPark Aš (hala A3, v stave shell and core), CTPark Kadaň (hala KA6), projekt LogPoint Jihlava či hala DC3 v Prologis Parku Brno.

Developeri sa púšťajú do výstavby a prípravy nových projektov aj napriek radu limitujúcich faktorov. Popri rastúcej cene stavebných materiálov a prác k nim patrí tiež vzrastajúca a do budúcnosti krajne neistá cena energií, inflácia alebo prísnejšie požiadavky spojené s dopadmi na životné prostredie a celkovú udržateľnosť výstavby i prevádzky objektov. Developerskú aktivitu však stimuluje neslabnúci dopyt nájomcov, a to aj napriek korekcii rastu segmentu e-commerce.

„Podmienky nahrávajú väčším developerským firmám so silným kapitálovým zázemím. Očakávané ochladenie trhu v poslednom kvartáli tohto roku, dané aj doznením vplyvu vojnového konfliktu na Ukrajine, sa odrazí nielen na špekulatívnej výstavbe. S ohľadom na pretrvávajúci dopyt firiem a mizivé percento neobsadenosti sú naďalej aktuálne vo výstavbe projekty so súhrnnou výmerou cez 1,1 milióna štvorcových metrov,“ komentuje stav a možný vývoj trhu Michal Bílý, analytik 108 AGENCY. Vzhľadom na množstvo rozvojových pozemkov alebo starších či nevyužívaných areálov možno očakávať, že rekordná stavebná aktivita aj napriek momentálnym prekážkam nepoľaví.

Najväčšou ponukou prenajímateľných industriálnych priestorov v rámci Vyšehradskej 4 naďalej disponuje s 24 mil. m2 Poľsko. Nasleduje Česká republika s 10 mil. m2. Slovenský trh dosiahol v prvom štvrťroku tohto roku 3,3 mil. m2 a Maďarský 2,4 mil. m2. Prekročenie hranice 10 miliónov štvorcových metrov je vyústením postupne akcelerujúcej developerskej výstavby. Tá prebieha kontinuálne od roku 2006 s jediným zakolísaním v rokoch 2010–2012 v dôsledku globálnej finančnej krízy. K najväčším areálom dokončeným v posledných 12 rokoch patrí napríklad CTPark Bor pri Plzni, CTPark Brno a P3 Prague Horní Počernice, Prologis Park Prague-Jirny, CTPark Ostrava či Prologis Park Prague-Rudná.

„Naše priemyselno-logistické parky rastú spoločne s našimi nájomcami, ktorí v nich významne expandujú. V CTParkoch vznikajú sofistikované dodávateľsko-odberateľské reťazce aj moderné výrobné závody. Domnievam sa preto, že výkonnosť českého trhu priemyselných priestorov je do značnej miery ekvivalentom stavu celej tuzemskej ekonomiky. Podľa aktuálnej situácie sa nachádza stále vo veľmi dobrej kondícii, pretože sa darí lákať aj významné zahraničné spoločnosti,“ podotýka Jakub Kodr zo spoločnosti CTP, jedného z najvýznamnejších developerov v SR.

Najsilnejším rokom vo výstavbe bol rok 2018, kedy bolo na trh dodaných takmer 800 tisíc m2 nových priemyselných plôch. Z hľadiska dopytu bol potom rekordný minulý rok, kedy čistý realizovaný dopyt predstavoval 1,58 mil. m2. V roku 2020 a 2021 na trh vstúpilo niekoľko nových developerov ako napríklad GARBE či GLP. Trh priemyselných nehnuteľností tak bez ohľadu na fluktuáciu zdravo rastie. Podobný vývoj bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať aj naďalej. Veľký vplyv na budúcu situáciu však bude mať legislatíva súvisiaca s udržateľnosťou a pravidlami pre výstavbu, a to tak na národnej, ako aj na európskej úrovni.